Akokoľvek sa snažíme zabezpečiť pre našich štvornohých priateľov všetko potrebné, aby boli zdraví a spokojní, občas sa u nich vyskytne nejaké ochorenie. Často krát je to niečo relatívne neškodné a dobre liečiteľné, v horšom prípade ide o závažnejšie ochorenia, ktoré môžu ohroziť ich život. Ortopedické ochorenia sa u psov vyskytujú pomerne často. Našťastie nie sú tak nebezpečné, výrazným spôsobom ale môžu znižovať kvalitu života. Preto ich netreba podceňovať a radšej už pri prvom podozrení navštíviť veterinára. Je dobré vedieť rozpoznať ich príznaky, príčiny a aj možnosti riešenia. Môžete sa tak vyhnúť vážnejším poškodeniam alebo aj trvalým následkom.
DYSPLÁZIA BEDROVÉHO KĹBU
Dysplázia BK je vrodené ochorenie, ktoré je ale výrazne ovplyvnené vonkajšími faktormi. To znamená, že na tom, či sa ochorenie naozaj rozvinie a prejaví, sa podieľa mnoho faktorov. Jedným z nich je najmä záťaž psa v každodennom živote a kvalita stravy. Medzi ďalšie faktory patrí veľkosť plemena, telesná konštitúcia a stav svalstva v oblasti panvy.
Pod slovom dysplázia rozumieme nezhodu kĺbnych plôch, čo vedie k rozvoju degeneratívnych porúch a vzniku artrózy. Chrupka sa poškodzuje, dochádza k obmedzeniu pohybu v kĺbe. Pes ťažšie vstáva, šetrí sa, krívanie sa prejaví až pri výraznejšom poškodení.
Diagnóza sa dá určiť vďaka RTG snímku. Liečba môže byť operačná alebo konzervatívna – farmakoterapia a rehabilitácia.
DYSPLÁZIA LAKŤOVÉHO KĹBU
Rovnako ako v prípade dysplázie BK, ide o geneticky podmienené ochorenie ovplyvnené vonkajšími faktormi. Najčastejšie sa stretávame s UAP – nepripojený processus anconeus alebo FCP – nepripojený processus coronoideus. V prípade OCD ide o osteochondrózu – čiže poškodenie chrupavky v kĺbe, ktorá doslova odumiera a oddeľuje sa od kosti.
Prejavy poškodenia lakťového kĺbu sú rôzne. Najčastejšie ide o krívanie a odľahčovanie predných končatín – nie je to však pravidlo. V niektorých prípadoch pes kríva už pri minimálnom poškodení a zaťažení, inokedy pes nekríva napriek výraznému poškodeniu. Intenzita krívania sa môže meniť aj počas dňa.
Diagnostika je založená na klinickom vyšetrení a RTG snímkoch.
Liečba je najčastejšie operačná, v prípade že operácia nie je možná, pes rehabilituje a užíva lieky.
POŠKODENIA V KOLENNOM KĹBE
Asi najznámejším je poškodenie predného krížneho väzu v kolene (LCC). S tým sa často stretávame aj u ľudí, najmä športovcov. K poškodeniu tohto väzu dochádza pri úrazoch, pádoch, pri chronickom preťažovaní (obezita, časté skoky a pod.), zápalových ochoreniach, vplyvom nekvalitnej výživy a vplyvom starnutia. Existuje aj plemenná predispozícia (čajstejšie u rotvajlera ako u stavačov).
LCC bráni posunu v kĺbe v predo-zadnom smere a zaisťuje stabilitu. V prípade poškodenia je kĺb nestabilný a preto pes labku odľahčuje alebo úplne nosí vo vzduchu. Väz sa môže poškodiť čiastočne alebo úplne. Od toho sa odvíja liečba.Pri kompletnej ruptúre sa odporúča operačné riešenie (osteotómia TPLO alebo TTA), konzervatívne riešenie nebýva úspešné.
Ďalším častým problémom v kolennom kĺbe je luxácia pately, čo znamená, že jabĺčko sa dostáva mimo svojej normálnej polohy v kĺbe. Z hľadiska vykĺbenia môže ísť do vonkajšej (laterálnej) alebo vnútornej (mediálnej) strany. Luxácia môže byť vrodená alebo získaná (úraz). Často krát je luxácia obojstranná (na oboch kolenách), preto si majiteľ nemusí nič zvláštne všimnúť. Pes si najčastejšie postihnutú končatinu odľahčuje alebo úplne „nosí“, v prípade obojstranného poškodenia skáče ako zajac a prenáša váhu na predné končatiny.
Postihuje najčastejšie malé plemená.
Existujú rôzne stupne luxácie, od toho sa odvíjajú aj klinické prejavy a liečba. Najčastejším riešením je operácia.
OCD – osteochondróza
Ako sme spomínali, ide o poškodenie chrupky, ktorá sa odlučuje od kosti. Postihuje najmä veľké a obrie plemená. Toto ochorenie postihuje najčastejšie ramenný, lakťový, kolenný kĺb a pätu. Bedrový kĺb len vzácne.
OCD je vývojové ochorenie ovplyvnené viacerými faktormi – najmä výživou a pohybovou aktivitou psa. Vo výžive je zapríčinená nadbytkom bielkovín a zlým pomerom fosforu a vápniku. Nadmerný pohyb a časté skoky tiež prispievajú k rozvoju ochorenia. Príčinou OCD býva aj ischémia (prerušenie cievneho zásobenia v určitej oblasti kĺbu).
Toto ochorenie sa prejaví najčastejšie v 3 až 12 mesiacoch. Na diagnostiku väčšinou postačuje klinické vyšetrenie a RTG snímka, prípadne diagnostická artroskopia.
V počiatočných štádiách je liečba konzervatívna, v závažnejších prípadoch je nutný chirurgický zákrok.
SPONDYLÓZA
Ide o degeneratívne ochorenie chrbtice. Vznikajú artrotické zmeny na medzistavcových kĺboch a výbežkoch, a tiež osteofyty (výrastky), ktoré tlačia na medzistavcové platničky. To môže neskôr viesť k neurologickým problémom. Spondylóza sa najčastejšie prejavuje stuhnutosťou chrbta, zmeneným držaním tela, krívaním a neochotou skákať. Chrbtica býva citlivá na dotyk v postihnutej oblasti. Bohužiaľ tieto prejavy sú zjavné až v pokročilom štádiu ochorenia.
Operácia v prípade spondylózy nemá zmysel, výrastky by sa totiž opätovne vytvorili. Liečba je konzervatívna, zameraná na rehabilitáciu a farmakoterapiu.
Vyššie uvedené diagnózy sú len „vzorkou“ z mnohých ortopedických ochorení, ktoré sa môžu u psov vyskytnúť. V každom prípade je dôležité, aby majitelia pri akomkoľvek podozrení zašli k veterinárovi a nechali psíka vyšetriť. Treba brať do úvahy, že pes nie je ako človek, nesimuluje, a ak kríva je to prejav poškodenia. Ak si všimnete zmenu v pohybe vášho psa, akúkoľvek, ktorá trvá niekoľko dní, určite situáciu nezľahčujte a zbytočne nečakajte.
V prípade, že psík musí podstúpiť operačný zákrok, dodržiavajte liečebný režim a všetky pokyny veterinárov, aj keď máte pocit, že psík je už „vyliečený“. Rehabilitácia zohráva v takýchto prípadoch veľmi dôležitú úlohu a veľa krát od nej závisí úspech operácie.
Dávajte preto najväčší dôraz na prevenciu – ideálna hmotnosť psa, kvalitná strava a adekvátny pohyb sú základom úspechu! 🙂
