Naozaj sa pes narodil ako „hotový“ športovec? A vydrží behať, skákať či plávať toľko, koľko si MY myslíme, že je akurát? Ako viete, že ho nepreťažujete? Že ste ho na danú aktivitu dosť natrénovali? A že mu dávate dosť času na regeneráciu?
Psy sú rozhodne odolnejšie a fyzicky zdatnejšie bytosti ako my ľudia, nie sú však nezničiteľní a nie sú to stroje. Každý organizmus má svoju výdrž, svoje limity a hranice.
Psovodi, ktorí športujú spolu so psom (caniscross, bikejoring) vnímajú prípravu na záťaž a starostlivosť o psieho športovca úplne inak, ako tí, ktorí svojho psa len „vypustia“ do športu (flyball, coursing).
Keď psovodi podávajú rovnaký fyzický výkon ako psy (caniscross), vedia oveľa lepšie vyhodnotiť ako často treba trénovať, akou intenzitou, ako dlho a kedy je potrebný čas na regeneráciu. A najmä lepšie rozumejú, aký náročný je daný šport a ako sa dopracovať k požadovanému výsledku.
Človek, ktorý sa na športe podieľa menej (agility) alebo vôbec (coursing) má určite horšiu predstavu o tom, čo všetko daný šport obnáša po fyzickej stránke a na čo sa treba v tréningu zamerať. Jednoducho povedané, ten čo nešportuje, nemôže pochopiť potreby organizmu na danú záťaž.
Jasné že vládze! Veď je to pes!
Často krát vidíme ľudí, ako do nekonečna hádžu psovi loptu, kým oni stoja na mieste. Psík behá ako bláznivý, lebo tú loptičku miluje a teší sa. Majiteľ nemá predstavu o tom, ako je to fyzicky náročné, keďže on žiadny fyzický výkon nepodáva. Sú psy, ktoré sú ochotné behať za loptou do odpadnutia a to doslovne. Nie každý pes dá najavo únavu. A na to sme tu my, majitelia, ktorí poznáme fyzické možnosti a kondíciu našich zvierat. My musíme vedieť odhadnúť, na čo je náš pes pripravený a trénovaný, a čo už je nad jeho sily.
Je to podobné, ako keď majitelia vezmú psíka na turistiku, lebo majú práve voľno a je pekné počasie. Bez prípravy idú na niekoľko hodinovú prechádzku do kopcov, s pocitom ako svojmu psovi doprajú výlet. Čo na tom, že pes je zvyknutý stráviť vonku max 2 hodiny denne, motaním sa okolo panelákov po sídlisku. Takáto nárazová záťaž pre psa vôbec nie je zdravá a je potrebné na ňu psíka vopred pripraviť. V opačnom prípade riskujete zbytočné úrazy a zranenia.
Prečo myslíte, že sa pri športe zrania predovšetkým amatérsky či „príležitostní“ športovci? Je to práve z toho dôvodu, že ich organizmus na daný šport nie je adekvátne pripravený.
Psi síce dokážu podávať neuveriteľné fyzické výkony, ale nie preto, že sa tak narodili. Ale preto, že ich na tento výkon niekto natrénoval.
Ak chceme dosiahnuť akýkoľvek cieľ v športe, či už je to rýchlosť, vytrvalosť alebo sila, je potrebný tréning. Systematický tréning, ktorý nás dovedie do vytúženého cieľa. Jedine postupná a primeraná záťaž je cesta k ideálnym výsledkom. Vyhneme sa tak zbytočným úrazom a zraneniam z preťaženia.
U psov sa častejšia ako akútne zranenia objavujú chronické ťažkosti z preťaženia. To znamená, že k poškodeniu určitej štruktúry (napr. chrupavky, šľachy,..) dochádza pomaly, nenápadne a keď sa už prejaví, väčšinou sa už len veľmi ťažko rieši. A preto je dôležité dávať dôraz na prevenciu.
Rozcvička, cool down a strečing by určite mali byť súčasťou psieho života. Rovnako ako tréning sily, vytrvalosti, stability a podobne. Zároveň však nezabúdajme na odpočinok a čas na regeneráciu.
To platí nielen v prípade, že máte doma psieho športovca, ale aj vtedy, ak robíte príležitostne nárazové aktivity.
Zamyslite sa prosím najbližšie, keď budete od svojho psa vyžadovať náročnú fyzickú aktivitu, či ste ho na to pripravili, či bol váš doterajší tréning dostatočný a či je to pre psa primerané.
Športu zdar! 🙂
Mgr. Nina Koleničová
Ak Vás táto problematika zaujíma, odporúčame knihu od Lowri Davies- Péče o psího sportovce
